Tento článok má len edukačný charakter, nenahradzuje poradu s lekárom alebo lekárnikom.
Mozog
Ľudský mozog váži cca 1300 − 1500 g a je rovnako ako cibuľa, obalený v niekoľkých obaloch. Tieto obaly sú tvorené tromi vrstvami. Vonkajšiu vrstvu tvorí tvrdá mozgová plena. Vnútorná vrstva, tvorená mäkkou mozgovou plenou, pevne lipne k povrchu mozgu. Na jej povrchu prebiehajú väčšie cievy, ktoré sa cez ňu ďalej zabárajú do mozgového tkaniva. Medzi týmito dvoma obalmi je ešte tzv. pavúčnica. Sú to tenké bezcievné blany, ktoré sú pripútané trámčitými výbežkami k mäkkej mozgovej plene.
Meningitída napáda mäkké mozgové pleny
Pri meningitídach bývajú postihnuté práve mäkké mozgové obaly. Pri zápale dochádza k ich zdureniu a v priestore medzi pavúčnicou a mäkkou mozgovou plenou býva prítomný hnisavý žltkastý sekrét pri meningitídach spôsobených baktériami.
Nebezpečná meningitída
Je to veľmi nebezpečné ochorenie, ktoré môže skončiť úmrtím alebo môže zanechať trvalé následky. V rokoch 1939 až 1962 došlo asi k 600 000 ochoreniam. Z nich 100 000 skončilo úmrtím chorého. Najčastejšími postihnutiami, ktoré vzniknú ako následok prekonaného zápalu mozgových blán, sú zrakové a sluchové poruchy.
Príčiny vzniku meningitídy
Zápaly mozgových blán môžu byť spôsobené baktériami, vírusmi a vzácne aj parazitmi. Život ohrozujú najmä bakteriálne meningitídy. Pretože baktérie vytvárajú v priestoroch mozgových obalov hnis, nazýva sa toto ochorenie hnisavý zápal mozgových blán. Baktéria, ktorá ich najčastejšie vyvoláva, je Neisseria meningitidis, známa skôr pod názvom meningokok. Rozlišujeme niekoľko skupín tejto baktérie: A, B, C, X, Y, W 135. V Českej republike dominuje baktéria typu B a v poslednom čase i C.
Kto je ohrozený meningokokovou meningitídou
Ochorenie postihuje všetky vekové skupiny. Najčastejšie sú však ohrozené deti predškolského veku (do 5 rokov) a mladiství (15 − 25 rokov). V našich podmienkach je nález meningokokov pri výteroch z nosohltana pomerne častý (až u 10 %), ale typický zápal mozgových blán je našťastie sporadický (100 − 300 meningitíd ročne). Určenie presného typu meningokoka sa vykonáva laboratórne − laboratórne klasifikovaním pomocou sérologických a PCR metód.
Typy prenosu
Kvapôčkovo
Baktéria Neisseria meningitidis sa prenáša kvapôčkovo. U niektorých osôb je prítomná v nosohltane a napriek tomu nevyvoláva žiadne príznaky ochorenia a jej nosiče sú proti nej imúnne. Môžu však toto ochorenie preniesť na ostatných.
Prenosom z iného zdroja
Ďalšou možnosťou je zanesenie baktérií z iného zdroja napr. zo zanieteného stredného ucha či zápalu dutín. Tam bývajú najčastejšími pôvodcami Streptococus pneumoniae a Haemophilus influenzae. Infekcie Haemophilem postihujú najčastejšie deti od troch mesiacov do piatich rokov. Meningitídy spôsobené Streptococcus bývajú zase skôr u dospelých.
Tuberkulózou
Dnes už našťastie vzácne sú zápaly mozgových blán spôsobené tuberkulózou. Ešte v nedávnych časoch postihovala skôr deti či mladistvých, avšak v posledných desaťročiach je možné pozorovať posun výskytu tejto choroby do vyšších vekových kategórií. To je výsledkom nielen preventívneho očkovania, ale aj správnej liečby pacientov s tuberkulózou.
Vírusmi
Aj vírusy môžu spôsobiť zápal mozgových blán. Väčšinou mávajú pozvoľnejší priebeh a zriedkakedy pri nich býva porucha vedomia. Niekedy však môžu spôsobiť obrny, ktoré bývajú našťastie len prechodné. Jedným z pre mozog najnebezpečnejších vírusov je herpetický vírus, ktorý bežne spôsobuje opary.
Očkovanie proti meningokoku
Invazívnym meningokokovým ochorením môžete účinne predísť pomocou očkovania. V ČR sú dostupné 2 typy vakcín, t. j. vakcína proti meningokokom skupiny B (Bexsero, Trumenba) a štvormocná vakcína proti meningokokom skupín A, C, Y, W135. (Nimenrix). Očkovať je možné už od veku 2 mesiacov (Bexsero) či od 6 týždňov veku (Nimenrix). Väčšina zdravotných poisťovní na očkovanie proti meningokokovým infekciám svojim poistencom prispieva.
Príznaky meningokokovej meningitídy
Pri meningokokovej meningitíde je inkubačná doba 1 až 8 dní. Potom počas dňa až dvoch (väčšinou však aj v priebehu niekoľkých málo hodín) dochádza k prudkému vzostupu horúčky. Objavuje sa nevoľnosť, vracanie, krutá bolesť hlavy, stuhnutie šije. Chorý môže skončiť v bezvedomí. U detí sa na koži trupu a v tvári objavujú drobné modrinky zvané petechie. Okolo úst, ale aj na tvári sa vytvára mnohokrát rozsiahly opar. Býva zvýšená citlivosť na bolesť.
Pri tuberkulóznej meningitíde býva priebeh pozvoľnejší. Prejavuje sa väčšinou bolesťami hlavy, zvýšenou únavnosťou a poruchami spánku. Porucha vedomia väčšinou nastupuje neskôr. Nenápadné prejavy môže mať meningitída u novorodencov a malých dojčiat.
Zdrojom nákazy pre dieťa býva väčšinou matka, od ktorej sa dieťa nakazí pri pôrode. Choré deti bývajú niekedy spavé, inokedy naopak nepokojné a kričia bez vysvetliteľných dôvodov. Tiež väčšinou lenivo pijú. Až počas 1 − 3 dní u nich dôjde k vyklenutiu veľkej fontanely. To je miesto, kde nie sú ešte lebečné kosti zrastené. Objavia sa kŕče a zvracanie.
Aj pri najmenšom podozrení ihneď kontaktujte lekára alebo RZS
Rýchlosť určenia príznakov hrá u tejto choroby zásadnú úlohu. Čo môžete sami? Vyskúšajte voľnosť pohybu šije chorého. Ak položí bezbolestne hlavu na prsia, nemusí to znamenať, že nemá zápal mozgových blán. Naopak − ak sa mu to nepodarí, je to veľká pravdepodobnosť. Ak má chorý aj ďalšie príznaky, t. j. vysoké horúčky, kruté bolesti hlavy, nevoľnosť, zvracanie, je unavený, zmätený či spavý − na nič nečakajte a volajte rýchlu záchrannú službu alebo lekára!
U lekára
Pretože ide o naozaj závažné ochorenie, lekár s vami (ak budete pri vedomí) spíše len základnú anamnézu a spýta sa aj na to, či ste alergický na niektoré lieky. Vzhľadom na to, že základom liečby meningitíd sú antibiotiká, je táto otázka pre lekára a jeho správny výber liekov zásadná. Zaujímať ho bude tiež, či ste v poslednom čase neprekonali zápal stredného ucha či dutín.
Potom vás starostlivo vyšetrí. Nesmiete sa čudovať, keď bude chcieť, aby ste si dali bradu na prsia. Lekár tak skúša, ako veľmi vám tuhne šija. Práve tuhnutie šije je jedným zo základných príznakov zápalov mozgových blán. Starostlivo vám tiež prezrie kožu. Bude na nej pátrať po drobných modrinkách, ktoré sa častejšie objavujú u detí pri infekcii meningokokmi.
Ďalej vám odoberie vzorku krvi a moču na základné laboratórne vyšetrenia. Najzásadnejším vyšetrením pri určovaní diagnózy u meningitíd je však lumbálna punkcia. Ide o odber mozgovomiechového moku. Vykonáva sa u ležiaceho alebo sediaceho pacienta v priestore medzi štvrtým a piatym bedrovým stavcom, prípadne o jeden priestor vyššie či nižšie.
Za normálnych okolností je cerebrospinálny mok číry a bezfarebný. V prípade hnisavých meningitíd býva zakalený až hnisavý a vyteká pod veľkým tlakom. Ďalej sa vzorka mozgovomiechového moku laboratórne vyšetrí. Zvyčajne sa ešte pred vyšetrením mozgovomiechového moku vyšetruje aj očné pozadie. To je veľmi dôležité. Informuje, či nie je v vnútrolebečnom priestore príliš veľký tlak. Keby bol, lumbálnu punkciu by lekár nesmel urobiť, pretože by pacienta ohrozil na živote.
Liečbu je potrebné začať ihneď po určení správnej diagnózy. Pacient s meningitídou je akútne ohrozený opuchom mozgu. Preto sa liečba začína liekmi proti opuchu. Väčšinou sa podáva dexametazón vo vysokých dávkach do žily. Za 15 − 20 minút po podaní dexametazónu sa podávajú antibiotiká v dostatočne vysokej dávke takisto ako infúzia do žily.
Treba tiež udržiavať dostatočný prívod tekutín a minerálov. Liečba väčšinou trvá 5 − 10 dní, vedomie sa chorým vracia tak po 24 − 48 hodinách od začiatku choroby. Kontrolná lumbálna punkcia sa vykonáva za 48 hodín.
Komplikácie zápalu mozgových blán
Len ťažko sa dá ovplyvniť vznik komplikácií po prekonanom zápale mozgových blán. Najhoršou komplikáciou je samozrejme úmrtie. Aj dnes na komplikovanú meningitídu zomiera až 20 % chorých, a to väčšinou do 24 − 48 hodín od začiatku choroby. Zápal môže tiež prejsť na mozgové tkanivo a spôsobiť encefalitídu.
Obvyklými komplikáciami sú tiež postihnutie mozgových nervov. Najčastejšie býva postihnutý sluchový nerv. Väčšinou je to nezvratné poškodenie, ktorého následkom býva hluchota. Poškodený zápalom môže byť, našťastie len vzácne aj zrakový nerv. Ďalšou veľmi závažnou komplikáciou je zápal srdcového svalu.
V miestach drobných modrín môžu neskôr vzniknúť nekrózy, čo je vlastne mŕtve tkanivo, ktoré sa časom odhojí. Neskorými prejavmi prekonanej meningitídy môžu byť u detí oneskorený duševný a telesný vývoj, epilepsia a poruchy správania.
Časté otázky
Zaujímalo by ma, akú prognózu má pacient s meningitídou?
Na túto chorobu zomiera až 20 % novorodencov, až 2 % starších detí a až 37 % dospelých pacientov. Chorí väčšinou zomierajú do 24 − 48 hodín od začiatku choroby. Závažné sú aj komplikácie meningit. Patrí medzi ne hluchota, slepota, duševná zaostalosť, epilepsia, zápal srdcového svalu a osrdcovníka a iné. Pretože má choroba veľmi rýchly priebeh, je nesmierne dôležité aj pri najmenšom podozrení ihneď volať lekára či záchranku.
Ako sa môžem chrániť pred infekciou Hemophilem influenzae?
Pred hemophilovými infekciami sa môžete tiež nechať zaočkovať. Očkovanie je vhodné vykonať už v ranom detskom veku, lebo deti chráni aj pred nebezpečným zápalom hlasiviek. Od roku 2001 je toto očkovanie zaradené medzi základné povinné vakcinácie.
Symptómy choroby či zdravotného problému opísané v tomto článku sa u každého môžu prejaviť inak. V každom prípade konzultujte svoje zdravotné problémy vždy s lekárom.
Všetky zdravotné, nutričné či liečebné tvrdenia sú v rámci legislatívy EÚ výrazne obmedzené. Pri tvorbe článkov smieme vychádzať iba zo schválených tvrdení, ktoré uvádza platná legislatíva.
Symptómy choroby či zdravotného problému popísané v tomto článku sa u každého môžu prejaviť inak. V každom prípade konzultujte svoje zdravotné problémy vždy s lekárom.
